Astrálni upíri

19. října 2008 v 17:52 |  Vampirizmus
Prvá hypotéza hovorí, že to, čo vychádza z hrobu, nie je fyzické telo upíra, ale telo astrálne. Tento pojem je možno niekomu neznámy, a tak ho trochu osvetlím. Podľa určitých teorií človek pozostáva nie len z fyzického tela a duše, ale existuje i akýsi prostredník mezi nimi, a tým je práve astrálne telo. Astrálne telo je presným, ale nehmotným obrazom tela fyzického. Z fyzického tela má teda podobu, ale konzistenciou je nehmotné, ako duša. Za života človeka prekrýva jeho hmotné telo a je s ním tesne spojené. Občas - i keď veľmi zriedka - dochádza k prípadom, že astrálne telo z hmotného tela vystúpi a voľne putuje po ľubovolných miestach. S hmotným telom, ktoré upadne do stavu akejsi strnulosti a v bezvedomí zostáva na jednom mieste, je však stále spojené akousi tenkou niťou, ktorá znamená život. Astrálne telo obsahuje ľudské vášne, ale hlavne životnú energiu, akúsi nervovú silu, ktorá hmotné telo oživuje a je mu predávaná prostredníctvom krvi. Po smrti sa astrálne telo i s dušou odpája od mŕtvoly a môže ešte po určitú dobu pretrvávať samostatne, i keď sa už hmotné telo úplne rozložilo. Čím viac človek za svojho života podliehal pudom a vášňam, tým pomalšie sa astrálne telo rozkladá, pretrváva v astrále a zadržuje tam i dušu na jej ceste do sveta vyššieho. Ak si chce čarodejník alebo mág, ovládajúci okultné praktiky, zachovať i po smrti svoju kompletnú osobnosť, musí udržať astrálne telo v spojení s telom fyzickým (trebárs i na diaľku), čím zabráni rozkladu fyzického tela. Takto nejako by sa teda dalo definovať astrálne telo. Teória, ktorá zastáva myšlienku astrálnej konzistencie tela upíra, teda hovorí, že upír dokázal zabrániť rozkladu pochovaného fyzického tela, a preto mohlo jeho astrálne telo vychádzať z hrobu a blúdiť po okolí. Jeho fyzické telo fakticky nežilo, len vegetovalo. V rakve neležal človek s tlčúcim srdcom a teplou krvou, ale iba akýsi zoofyt, v ktorom bezvedomne kolovala krv ako chladná rastlinná šťava pomaly stúpajúca žilami k srdcu a potom opeť zvoľna klesajúca. Artérie upíra sa vraj podobajú cievam rastlín, vedúcim ku koreňom. Nasávajú vlhkosť z prostredia hrobu a nasycujú ňou telo, ktoré potom vylučuje rôzne sekréty. Nadutosť (tučnosť) upírov sa podobá bujnému vzrastu rastlín náhodou vyrastených v hlbinách baní, ktoré sú vyblednuté, ale pritom široké, tučné a dužinaté. De fakto astrálne telo preberá pôvodnú úlohu fyzického tela - živiť sa za účelom zachovania života. V súvislosti s touto teoriou se naskytá otázka, čo vlastne takýto upír ľuďom vysával - krv či iba energiu? Vzhľadom k tomu, že astrálne telo je nehmotné, tak odpoveď musí znieť, že energiu. V oblasti psychotroniky však môžeme nájsť ekvivalent upírieho jednania: V modernej psychotronike sa bežne hovorí o jave zvanom energetické upírstvo. Každý človek má svoju životnú energiu, ktorá mu dodáva silu. Každý má tiež schopnosť dodávať či odoberať energiu iným. Väčšinou sa tak deje nevedomky, a tak se stáva, že niektorí ľudia mimovolne svoju energiu rozdávajú a iní ju zase "kradnú". Títo ľudia si potom zaslúžia označenie "energetickí upíri". Takíto ľudia odnímajú energiu druhým a privlastňujú si ju. Osobám, ktoré sú tímito energetickými upírmi trvalo vampirizované, potom vlastne neostane nič iného, než sa tiež stať upírmi, aby si mohli chýbajúcu a k životu potrebnú energiu doplniť. Tu se teda dianie úplne zhoduje s ľudovou povesťou - kto je vysávaný upírom, za čas sa ním sám stane.
Faktom je, že niektorí ľudia naopak ovládli schopnosť dodávať energiu druhým a stali sa z nich tak ľudoví liečitelia. Vráťme sa ale k upírstvu ako takému. Hypotéza o astrálnych upíroch má dve vetvy: jedna hovorí o čisto energetickom upírstve, ktoré pácha astrálne telo, ktoré je viditeľné len vo výnimočných prípadoch. Niektorí zástancovia tejto teórie však nevylučujú, že upíri možno dokážu svoje astrálne telo zhmotniť, a potom by bolo celkom možné, že ľuďom sajú skutočne krv. To je teda druhá "vetva" teórie o astrálnych upíroch. Materializácia je v okultizme pojem celkom bežný. Boly popísané prípady, kedy se na seansách, na ktorých pôsobili obzvlášť silné médiá, začala pred zrakmi zúčastnených vytvárať ľudská postava, ktorá bola niekedy i celkom hmatateľná. Známy anglický fyzik prof.Wiliams Crokes sa rozhodol jav materializácie skúmať a došiel k veľmi zajímavým záverom. Tri roky prevádzal pokusy s pätnásťročným dievčaťom Florenciou Cookovou, ktorá mala silné mediálne schopnosti. Pri pokusoch vždy upadla do hlbokého tranzu a vedľa nej sa zhmotnila zdanlivo celkom živá a skutočná postava. Florencia musela byť pri pokusoch chránená pred svetlom, pretože - ako Crookes zistil - denné svetlo pôsobilo na materializovanú postavu rozkladajúco. Pokusy preto spočiatku prevádzal pri svetle petrolejovej lampy, ktorá na materializáciu pôsobila najmenej rušivo, neskôr však zistil, že najdokonalejšie je svetlo fosforeskujúce. Zostrojil si teda špeciálnu fosforovú lampu, pri ktorej mohol veľmi dobre materializačné javy pozorovať. Crookesov spolupracovník, elektrotechnik ing.Varley, sa raz dotkol ruky zmaterializovanej postavy, a pokladal ju za veľmi chladnú a vlhkú narozdiel od teplej a suchej ruky média. Po ukončení materializácie sa postava postavila ku stene, rozpažila ruky a v tejto polohe sa rozplynula ako para. Niekedy však bola dematerializácia náhla a postava zmizla okamžite. To bolo obyčajne vtedy, keď médiu hrozilo nebezpečenstvo náhleho prebudenia z hlbokého tranzu. Všetko nasvedčovalo tomu, že postava čerpá energiu pre svoju materializáciu z tela média. Ak nestačila, čerpala ju z tiel ostatných prítomných, bez toho, aby o tom vedeli. Svedčila o tom istá oslabenosť a únava, ktorá sa po ukončení seansy niektorých účastníkov zmocnila. Energia pre materializáciu sa dá ale tiež získať z dymu určitých fajčív alebo z krvi. Takže podľa názoru niektorých špiritistov nie je upír, vychádzajúci z hrobu a sajúci krv, nič iné, ako zhmotnené astrálne telo zomretého. Je v tak úzkom spojení s mŕtvolou, že ju môže postupným odhmotnením a opetovným zhmotnením dodávať krv, aby ju uchovalo pred hnilobou. V hroboch upírov bývajú malé otvory podobné myším dieram, ktorými by astrálne telo v podobe ektoplazmy mohlo z hrobu unikať, aby sa vo vnútri hrobu materializovalo, čím by získalo ľudskú podobu. Pokiaľ by sa upír zhmotnil len čiastočne, vysvetľovalo by to, prečo preňho nie sú prekážkou zatvorené dvere, prečo nevrhá tieň ani sa neodráža v zrkadle. Hypotéza operujúca s materializáciou dokonca vysvetľuje i ďalší aspekt legiend o upíroch - totiž to, že upír vychádza z hrobu len v noci, pretože denné svetlo by ho zahubilo. Ako bolo vyššie povedané, denné svetlo má na materializované telo rozkladný vplyv.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama